Čertov kameň
Čertov kameň poskytuje turistom nádherný výhľad na okolitý kraj i samotné mesto Medzilaborce. Pieskovcová skala je vyhľadávaná zvlášť pre vyrytý reliéf hlavy čerta z roku 1994. Na vrchole skaly je osadená plechová tabuľa s erbom obce Krásny Brod. Západne od skaly sa nachádza chata, slúžiaca ako prístrešok. Pod Čertovým kameňom je možné v teréne objaviť stopy po úzkokoľajke z medzivojnového obdobia, ktorá slúžila na dopravu dreva z okolitých lesov.
Legenda o kameni - viaže sa k nemu stará rusínska legenda, ktorá súvisí s neďalekým baziliánskym kláštorom - monastierom v Krásnom Brode. Podľa nej sa na cirkevný sviatok Pokrov svätej Bohorodičky zišlo v monastieri veľa pútnikov. Pútnici sa modlili k zázračnej ikone Bohorodičky, pričom ich modlitby bolo počuť v širokom okolí. Modlitby začuli čerti, a preto sa rozhodli monastier zničiť. Zišli sa pri obrovskom balvane, ktorým chceli tento čin spáchať. Nesúc ho hustými lesmi, iba neďaleko od monastiera v Krásnom Brode, presne o polnoci zakikiríkal kohút. Sila čertov náhle ochabla a veľký balvan ich privalil. Hoci sa to stalo už dávno, dodnes pod kameňom počuť čertov stonať.
Kameň v literatúre - tému Čertovho kameňa spracovali v literatúre viacerí autori. Snáď ako prvý ju využil v roku 1926 Dionýz Zubrickij v Almanachu pismennikov Podkarpatskoj Rusi. Téma zaujala i rodákov z "kraja pid Kamjanou".
Napríklad Andrej Koman z Krásneho Brodu, ktorý vyštudoval teológiu a neskôr sa, ako mnoho iných, vysťahoval v čase Prvej Československej republiky do Ameriky a tam aj zomrel, sa vo svojich listoch domov často v spomienkach vracal k rodnému kraju. Na základe ľudovej legendy napísal v rodnom jazyku prekrásnu veršovanú baladu Skazka o kameni. Celá balada má 27 veršov a začína sa slovami: "Strčala pipočka, dym sa iz nej valiv, dido skazku kazav, nas moroz prochodyv. Skazkami bohaty našy Podbeskidy, v každom seli najdeš tomu jasny slidy...".